Andrej Ďurkovský  

Mestské zastupiteľstvo 22. októbra 2009 udelilo čestné občianstvo trom významným osobnostiam za mimoriadny prínos a zásluhy  v oblasti boja za slobodu, rozvoj demokracie a pomoc pri zapájaní Slovenska do Európy - Jozefovi kardinálovi Tomkovi, Václavovi Havlovi a Maximilianovi Pammerovi pri príležitosti 20. výročia pádu totality 17. novembra 1989.

Jozef kardinál Tomko v čase odovzdávania listín o udelení Čestného občianstva v novembri 2009 si plnil svoje povinnosti mimo Slovenskej republiky, preto si dnes osobne prevzal listinu z rúk primátora Bratislavy.

Čestné občianstvo podľa Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy sa udeľuje osobám, ktoré sa osobitne významným spôsobom zaslúžili o hlavné mesto a jeho obyvateľov alebo o mier  priateľstvo medzi národmi alebo ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. O udelení čestného občianstva sa vydáva listina, ktorú podpisuje primátor a ktorá sa pečatí pečaťou Bratislavy. Čestný občan sa zapisuje do Zlatej knihy Bratislavy.

V období rokov  1989 – 2009 bolo Čestné občianstvo Hlavného mesta SR Bratislavy udelené viacerým významným osobnostiam:

• Dr. Helmut  ZILK, starosta a krajinský predseda vlády Viedne
• Jeho Eminencia Mons. Ján Chryzostom kardinál  KOREC, sídelný biskup nitriansky
• Ladislav  CHUDÍK, člen činohry Slovenského národného divadla
• prof. MUDr. Karol  VIRSÍK, bývalý prednosta Kliniky geriatrie v Bratislave - Podunajských Biskupiciach
• Edita  GRÚBEROVÁ, svetová sopranistka.

JOZEF KARDINÁL TOMKO

Jeho Eminencia, Jozef kardinál Tomko je významný cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.

Za kňaza bol vysvätený v marci 1949 v Ríme. Po vysvätení za kňaza nemohol kvôli nástupu komunistického režimu vrátiť sa na Slovensko. V rokoch 1950-1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín. V roku 1958 mu pápež udelil titul pápežského komorníka.

Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy za vybudovanie Slovenského ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, neskôr sa podieľal na postupnom budovaní tejto ustanovizne ako strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.

Od roku 1961 pôsobil v kuriálnom úrade Kongregácie pre náuku viery a odvtedy zastupoval katolícku cirkev na celom rade medzinárodných stretnutí. V júlil 1979 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto a tiež ako prejav úcty a obdivu k trpiacej cirkvi na Slovensku.

V roku 1985 ho pápež vymenoval za kardinála a prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov ako vôbec prvý Slovák v histórii. V niekoľkých prípadoch plnil funkciu pápežského legáta. Na Slovensko sa vrátil v roku 1989, slovenská verejnosť však po prvý raz videla slovenského kardinála  v roku 1991 počas prejavu v SNR. Jozef kardinál Tomko je držiteľom viacerých čestných doktorátov a ocenení, vrátane najvyššieho štátneho vyznamenania – Radu Bieleho dvojkríža I. stupňa.